Cisárovná

Ušľachtilá postava sedí, odetá v bohatých rúchach a nesie kráľovský zjav – akoby bola dcérou neba i zeme. Jej diadém tvorí dvanásť hviezd zoskupených v žiarivom zhluku. Symbol Venuše sa objavuje na štíte, ktorý leží neďaleko.

Pred ňou dozrieva pole obilia a v pozadí tečie vodopád. Žezlo, ktoré drží, je zakončené glóbusom tohto sveta. Reprezentuje nižšiu záhradu Eden, pozemský raj – všetko symbolizované viditeľným domom človeka.

Nie je Regina Coeli, ale zostáva refugium peccatorum, plodnou matkou tisícov. V určitých aspektoch bola správne opísaná aj ako túžba a jej krídla, ako žena odetá slnkom, ako Gloria Mundi a ako závoj Sanctum Sanctorum.

Avšak nie je – aspoň nie v bežnom ponímaní – dušou, ktorá dosiahla krídla, pokiaľ sa celá symbolika nevykladá zriedkavým a nekonvenčným spôsobom. Predovšetkým predstavuje univerzálnu plodnosť a vonkajší zmysel Slova.

Je to zrejmé, pretože človeku sa nedostáva priama správa ako tá, ktorú nesie žena; no sama nenesie jej interpretáciu.

V inom poradí ideí karta Cisárovnej znamená dvere alebo bránu, cez ktorú sa vstupuje do tohto života – do Venušinej záhrady. Cesta, ktorá vedie von, do toho, čo leží za ňou, je tajomstvo známe Veľkňažke, a práve ona ho odovzdáva vyvoleným.

Väčšina tradičných atribúcií tejto karty bola symbolicky nesprávna – napríklad jej spojenie so Slovom, Božskou prirodzenosťou, Triádou a podobnými konceptmi.